Dôležité je to, ako veľmi chcete uspieť,
nie odkiaľ pochádzate

Tak ako mnoho ľudí z Krtíša, aj Dominika sa po ukončení strednej školy rozhodla ísť vyskúšať život za hranice Slovenska. Zvolila si večne zelené a často upršané Írsko. Vďaka svojej snahe a vytrvalosti prešla od práce v kaviarni až po tím líderku v digitálnej spoločnosti a jej klientom je Google.

V rozhovore hovorí aj o svojom postoji ku Krtíšu, ako sa podľa nej mesto zmenilo a v čom vidí jeho potenciál . S radosťou vám predstavujem Dominiku Štolcovú, moju sestru.

Do Írska si odišla chvíľu po ukončení strednej školy. V čom je život v Írsku iný ako na Slovensku?

Život tu mi dal určite iný rozhľad. Ako prvé ma zaujal vzájomný rešpekt ľudí, pričom nezáleží z ktorej krajiny pochádzame alebo akú máme za sebou históriu. Tiež je tu mnoho kariérnych možností aj bez vysokej školy. Viac sa totiž prihliada na skúsenosti ľudí a rozhodujúce je nasadenie a snaha, ktorú človek prejavuje. Dôležité je to, ako veľmi chcete uspieť, nie akú máte históriu alebo odkiaľ pochádzate. V neposlednom rade ma očarila priateľskosť Írov. Často sa usmievajú a snažia sa byť nápomocní.

Aj vďaka týmto vlastnostiam ľudí a skvelým miestnym podmienkam som našla v Írsku nový domov. Určite je tu život ľahší, ale nič nepríde to automaticky. Je na to potrebné pracovať.

V čom by sme si my Slováci mohli zobrať z Írov príklad?

Prvé, čo som sa naučila bolo, že „keď nejde o život, nejde o nič“. Íri zvyknú hovoriť „Sure, it´ll be okay“., čo by sme mohli preložiť ako „samozrejme, že bude všetko v poriadku“. Takýto postoj nám Slovákom často chýba.

My máme tendenciu trápiť sa nad maličkosťami a stále dokola niečo rozoberať. Veľmi sa porovnávame a pozeráme sa viac na druhých, miesto toho, aby sme pracovali na sebe. Všetko toto spôsobuje, že keď sa vrátim domov, tak ma opantá určitá miera negativity.

Uvedomujem si, že je život v Krtíši niekedy ťažký. Ľudia majú finančné problémy alebo si ťažko hľadajú prácu. S týmto však ľudia zápasia aj v Írsku. Len málokedy to však na nich poznať.

Keď tú otázku otočíme, je niečo, čo by sa mohli Íri učiť od Slovákov? 

Určite áno. A nie len Íri. Viem to posúdiť, keďže pracujem s ľuďmi z rôznych krajín sveta. Slováci sa ľahšie prispôsobujú zmenám a sú flexibilnejší.

Íri sa veľmi neučia cudzie jazyky a už mnohokrát som zažila údiv ľudí nad tým, ako je možné, že viem hovoriť cudzím jazykom.

Sú podľa teba Íri spokojní a šťastní národ?

Myslím si, že sú. Z ľudí cítiť prirodzený pokoj a aj to, že sú šťastní. Keď sa im však siaha na práva alebo cítia nespravodlivosť, vedia to dať veľmi jasne najavo. Príkladom boli nedávne protesty, ktoré sa organizovali proti dodatočnému spoplatneniu užívania vody, za ktorú už platíme v daniach. Protesty trvali až do zrušenia poplatku.

Neviem si celkom dobre predstaviť také rýchle zmobilizovanie ľudí na Slovensku a už vôbec nie kvôli nejakému poplatku. Asi aj v tomto by sme sa mohli od Írov inšpirovať.

Dominika so svojim priateľom Davidom na návšteve v Bratislave. Foto: Dominika Štolcová

V tvojej práci máš na starosti klienta Google. Aká je tvoja pozícia a čo robíš?

Konkrétne pracujem v spoločnosti Arvato Bertelsmann a ako si spomenul, mojim klientom je Google.

Som tím líderka na oddelení Safety department (bezpečnostné oddelenie, pozn. autora) a zameriavame sa na Global Display Network (GDN). Mám na starosti tím osemnástich agentov, z ktorých skoro každý jeden je z inej krajiny. Len pre zaujímavosť, sú to ľudia napríklad zo Španielska, Portugalska, Talianska alebo Francúzska či Nemecka.

Z pozície tím líderky zabezpečujem komunikáciu medzi klientom a agentmi, pričom našou úlohou je kontrolovať obsah na webových stránkach z celého sveta, na ktorých ich vlastníci využívajú službu AdSanse od Google. Je to známa služba, v krátkosti ide o nástroj, na zobrazovanie reklám na webových stránkach, z čoho ich majiteľom plynie finančná odmena v závislosti od rôznych parametrov. Tieto webové stránky musia spĺňať, a zároveň nemôžu porušovať, pravidlá Googlu. A práve dodržiavanie týchto pravidiel sledujeme my v našom tíme.

Je to zaujímavá práca a tiež veľmi dôležitá, pretože našou prácou robíme každý deň internet bezpečnejším a lepším miestom.

Webové stránky porušujúce pravidlá často môžu obsahovať aj nepríjemný obsah, na ktorý by nikto z nás nechcel pri browsovaní internetom natrafiť.

Presne tak. Niekedy musíme byť veľmi odosobnení od toho čo vidíme. Ale ja vždy hovorím, že na internete môžeme vidieť len to, čo sa deje vo svete, či už ide o vojnu, ubližovanie deťom alebo zvieratám. To je, bohužiaľ, len zlomok toho s čím sa pri našej práci stretávame. Ale niekedy naopak natrafíme aj na rôzne vtipné stránky a vtedy je to zábava a všetci sa na tom smejeme. Je to rôznorodé.

Každopádne, vždy na konci dňa cítim zadosťučinenie, že je vďaka nám internet zas o niečo bezpečnejší.

Google je povestný pracovnými podmienkami, ktoré vytvára pre svojich zamestnancov. Zabezpečuje aj vám špeciálne pracovné podmienky, keďže ste s ním úzko spätí?

Naše oddelenie sa nenachádza priamo v budove Googlu, takže sa to úplne nezhoduje s tým, čo môžu ľudia poznať z rôznych videí alebo filmov. Ale áno,máme k dispozícii miestnosť so stolným tenisom, relaxačnú miestnosť s hojdačkami a aj meditačnú miestnosť. Taktiež máme zabezpečené snacky, čiže niečo malé pod zub ako ovocie alebo nápoje rôzneho druhu. Takže aj keď nesídlime priamo v budove Google, skvelo sa o nás stará a veľmi si to ceníme.

Dominika s kolegyňami v práci. Foto: Dominika Štolcová

Spomínala si, že v podstate celý tvoj tím je zložení z ľudí z rôznych krajín sveta. Aké je to komunikovať a pracovať s takou širokou škálou rôznych národností?

Je to samozrejme náročné. Medzi ľuďmi rôznych národností je veľa rozdielov, ktoré sa prejavujú práve v komunikácii alebo v prístupe k práci. Denne sa preto snažím hľadať cesty a spôsoby ako najlepšie komunikovať s jednotlivými agentami. Je to mojou úlohou ako tím líderky a keďže si to vyžaduje trpezlivosť, aj ja sa veľa učím.

Pre mňa je však zaujímavé spoznávať špecifiká ľudí z rôznych krajín sveta, pretože vždy nájdem niečo, čo sa od nich môžem naučiť alebo mi ukážu iný, nový pohľad na rôzne témy. Rozširuje to obzory a to považujem za dôležité.

Domov chodievaš približne každý polrok. Všímaš pri tvojich návštevách Krtíša nejaké zmeny, či už pozitívne aj negatívne?

Určite vnímam pozitívne zmeny. Mám pocit akoby Krtíš ako mesto pomaly vyrastalo z toho malého mestečka, kde bolo ťažké spraviť čo i len bežný nákup. Prednedávnom sa postavila nová nákupná zóna a aj keď nie je veľká, prináša to viac komfortu pre obyvateľov a v konečnom dôsledku aj pracovných príležitostí. Dúfam, že tieto zmeny vnímajú pozitívne aj samotní obyvatelia mesta.

Čo ťa najviac teší v súvislosti s Krtíšom? 

Je to miesto, kde mám svoju rodinu a priateľov, takže sa tam vždy rada vraciam. Je to jednoducho môj prvý domov, s ktorým sa spájajú spomienky a pohodlie, ktoré, aj keď zbožňujem svoj život v Írku, nie je nikde inde.

Vianočná party v práci. Foto: Dominika Štolcová

V čom vidíš potenciál Krtíša?

Jednoznačne v ľuďoch. Je výzvou žiť v malom meste s obmedzenými možnosťami v porovnaní napríklad s Bratislavou. Ale práve snaha prekonať všetky prekážky a trpezlivosť, ktorú si vyžaduje život v malom meste, človeka učí vážiť si to čo dosiahne vlastnou prácou. Možno sa to na prvý pohľad nezdá ako výhoda, ale ja som presvedčená o tom, že práve život v malom meste ma naučil byť priebojnou a nevzdávať sa.

Čo by sa podľa teba malo zmeniť v Krtíši, aby sa ľuďom žilo lepšie a nemuseli odchádzať do iných miest alebo zahraničia?

Samozrejme je nutné vytvárať stále viac pracovných možností. Pre nikoho nie je dobré, keď musia ľudia dochádzať za prácou stovky kilometrov, alebo ako ja, odídu preč úplne.

Zrejme nie je možné zriadiť vysokú školu priamo v meste, ale práve rozhodovanie o štúdiu na vysokej škole je ten kritický bod, kedy mladí ľudia odchádzajú z Krtíša a len málokedy sa po skončení štúdia vrátia späť. Mladí ľudia sú to, čo Krtíš potrebuje ako soľ. Len ich aktivity a záujmy vdýchnu mestu nový život a rozbehnú jeho rozvoj.

Darček v práci od kolegov. Foto: Dominika Štolcová

Dôvod návratu domov sa však mladým ľuďom hľadá len ťažko. Čo by ním podľa teba mohlo byť?

Každý v živote hľadá a potrebuje niečo iné, takže je to ťažké povedať v globále. Ja som odišla, pretože som chcela vyskúšať život v inej krajine.

Ak ale bude tento trend odchodu mladých ľudí pokračovať, v Krtíši neostane generácia, ktorá by mohla zmeniť veci k lepšiemu. Vedenie mesta taktiež potom nebude mať dôvody zamerať sa na mladých ľudí, keď bude ich počet nízky. Uvedomujem si, že sa to týka aj mňa a preto veľmi rada pomôžem svoju mestu, ako len budem vedieť.

Dominika ďakujem za rozhovor, držíme ti palce a už sa tešíme na október 😉