Prečo som peniaze
cudziemu človeku
daroval

Štyri roky musel náš krásny kraj trpieť pľuhavého hospodára. Nikomu nepomohol, len na svojich zemepánov myslel a neznášanlivosť a strach medzi ľuďmi rozosieval. A nám zatiaľ cesty chátrajú, roľníci sa trápia a dobré slovo na náš kraj v tom šírom svete nájsť nevedia. Nenechám to veru ja tak! A ani vy by ste nemali!

Kraj dolu hlavou a hore nohami

Spomínam si na moment z pred štyroch rokov, keď som sa dozvedel, že do druhého kola krajských volieb v Banskobystrickom kraji nejakým zázrakom prekĺzol človek, meno ktorého som dovtedy počul len niekoľkokrát, ale veru nie v dobrom – Kotleba. Zostal som vtedy veľmi prekvapený. Vravel som si, že predsa nemôže človek ako on šéfovať kraju. Verboval som ľudí z mojich kruhov, aby sme išli voliť a nenechali vyhrať pána s hnedým golierom a jednoduchými riešeniami na dlhé roky neriešené a často neriešiteľné problémy. Tváriaci sa chápavo, hlavne v mestách a obciach s dvoma charakteristickými vlastnosťami – vysokou mierou nezamestnanosti a vyššiu populáciu Rómov. Po tejto myšlienke sa moje prekvapenie plynulo zmenilo v zhrozenie. Napravil som preto svoju chybu a v druhom kole som už voliť išiel aj ja. Bohužiaľ nepomohlo.

Pľuhavý hospodár

Pán víťaz neotáľal a po nástupe do funkcie sa pustil do roboty zhurta. Začal reorganizáciou personálneho zloženia krajského úradu v Banskej Bystrici, pričom sa pri tomto tasku riadil pravidlom – chcem sa v práci cítiť ako doma! A tak na pracovné pozície rôznych zameraní a smerov dosadil členov svojej rodiny. Bratov aj manželku, straníckych kamarátov a kamarátových kamarátov. Neriešil pri tom také banality, ako je podpísanie právoplatnej pracovnej zmluvy na zamestnávanie chlapcov do ochranky. Pokračoval dohadzovaním tendrov na opravu a výstavbu ciest kamošom a rušil divadelné predstavenia mysliac si, že z titulu jeho pozície to všetko môže. Aj keď on by to spravil asi aj tak…

Áno, takéto veci robia často aj iní ľudia v slovenskej politike, je mi to jasné. On sa však pred voľbami dušoval, že taký nebude. Priam si postavil kampaň na vyhláseniach o tom, že nebude kradnúť, že bude myslieť na všetkých, zatočí s parazitmi, zachráni svet, nastolí svetový mier, zastaví globálne otepľovanie, priblíži Mesiac k Zemi…

Video o tom, ako nedobre gazduje terajší hospodár, ktoré vytvorila Veronika Kocourková  s Andrej Konelčíkom. Pre dobro sveta, ako povedala.

Máme to vo vlastných rukách

Považujem sa za tolerantného človeka. Presadzujem pravidlo slobody slova, voľby a života. Slobodu považujem za jedno z najdôležitejších práv, ktoré máme. Avšak pri téme extrémizmu, rasovej neznášanlivosti a netolerancii, keď niekto prejavuje, podporuje a presadzuje presvedčenie odsudzujúce ostatných ľudí a ich názory, farbu pleti, vierovyznanie alebo orientáciu, som naozaj striktný. S takýmito ľuďmi nechcem mať nič spoločné. Nemám potrebu sa s nimi rozprávať, čítať na Facebooku ich riešenia na všetko zlo sveta krompáčmi a lopatami a neviem pochopiť nikoho, kto aj napriek pozadiu Kotlebu a jeho družiny, bol schopný voliť jeho, respektíve jeho stranu, vo voľbách do VÚC alebo neskôr v parlamentných voľbách.

Najväčším nepriateľom pána Kotlebu je však čas. Našťastie pre nás. V sobotu 4. novembra budeme mať možnosť napraviť galibu pána Kotlebu a aj svoju. Jeho poslať krompáčovať a lopatovať a my môžeme ukázať, že bezduché vykrikovanie fráz na dobre znejúce témy o Rómoch, imigrantoch a (iných) zlodejoch na nás neplatí a nie je to spôsob, akým sa má riadiť samosprávny kraj vyspelého štátu v Európe a už vôbec nie samotný štát. Ale o tom inokedy.

Nemám na výber

V mojom prípade to však má jeden háčik. Už teraz presne viem, čo budem robiť v sobotu 4. novembra tohto roka. Bohužiaľ, nebude to príjemná jesenná prechádza k volebným urnám do budovy škôlky na Ulici Červenej Armády v Krtíši. S Luckou budeme presne vtedy cestovať do Lisabonu na Web Summit, jednu z najväčších digitálnych konferencií na svete. A keďže Slovensko ešte nie je tak ďaleko, aby mali občania umožnené voliť elektronicky aj v krajských voľbách, automaticky túto možnosť strácame. Nevyhováram sa, nefňukám. Naša voľba, viem.

Preto som sa rozhodol priložiť ruku k dielu aspoň malou finančnou podporou kandidáta, ktorého by som volil – pána Luntera. Sile volebného hlasu sa to nevyrovná, je mi to jasné. Ale v mojej situácii je to asi jediná možnosť, ako môžem vyjadriť svoj postoj v nastávajúcich krajských voľbách. Ak by ste vedeli o nejakej možnosti odovzdať hlas aj napriek fyzickej neprítomnosti v mieste môjho trvalého bydliska, dajte mi prosím vedieť.

Týka sa nás to viac ako si myslíme

Sú tie cesty v okruhu šesťdesiat kilometrov okolo Krtíša také rozbité, že keď prichádzaš domov, tak už polhodinu pred tabuľou oznamujúcou Krtíšsky okres aj poslepiačky vieš, že o chvíľu si doma? V škole chodíš na záchody, ktoré si pamätajú štyri generácie a v telocvični beháš po (pozostatkoch) palubovky, na ktorej cvičili spartakiádu ešte tvoji starí rodičia? Alebo obchádzaš nemocnicu ako sa len dá, pretože vyzerá tak, že má naozaj hodnotu najviac sto eur a ty sa bojíš o svoj život?

Tak sa prosím ťa zariaď toho 4. novembra tak, aby tvoj volebný lístok padol do urny. Ja by som si takýto darček k narodeninám, ktoré mám zhodou okolností v tú sobotu, dal veľmi rád keby to šlo.

Nuž, a koho meno zakrúžkuješ nechám na teba. Určite sa však rozhodni tak, aby ti to o štyri roky nebolo ľúto. A ani nám ostatným…

Ak chceš, tu môžeš podporiť pána Luntera aj ty.