Pri práci na svojom webe som sa naučil veci, ktoré mi pomohli získať prácu a vďaka tomu je dnes z mojej free-time aktivity full-time job a z ľudí, ktorých som obdivoval kvôli ich nápadom sú dnes moji kolegovia a priatelia.

Stalo sa to začiatkom roka, tak prirodzene nenútene, žiadne predsavzatie. Oprášil som časom zapadnutý web, ktorý kedysi vznikol ako školský projekt…

Magenta na Night of Chances Business

Približne v polovici novembra minulého roka som v práci spolupracoval (vtedy ešte ako part-time) na príprave prezentácie a brandingu Slovak Telekomu na evente Night of Chances Business (v texte budem používať skratku NOC). Tieto záležitosti má v Telekome na starosti HR oddelenie zaoberajúce sa HR brandingom. Moja motivácia podieľať sa na takýchto aktivitách je (hlavne keď viete kto som a čo robím) samozrejmá. Pripravovali sme priestor Slovak Telekomu a vymýšľali ako bude vyzerať, čím sa odprezentujeme, ako to tam čo najviac zaprasiť magentou (slová Miňa Báthoryho), ale aj ako bude vyzerať workshop Maťa Horvátha o Big Data a botoch. Do toho všetkého sme nemohli zabudnúť zakomponovať ciele HR – získať študentov a absolventov na aktuálne otvorené pozície.

Práve toto hľadanie študentov v je v tomto príbehu dosť kľúčové. V deň konania eventu mi kolegyňa Zuzka Stainigerová ukazovala pozície, na ktoré sa mali na NOCi hľadať noví ľudia. V kôpke niekoľkých papierov ma zaujala pozícia v Digital tíme. Bola to trainee pozícia do UX tímu, ktorému velí už spomínaný Maťo Horváth. Videl som len nadpis pozície a spontánne zo mňa vyšlo: „Toto chcem ja!“. Snaha sabotovať náborové aktivity kolegýň z HR počas celého večera z mojej strany sa však nekonala. Vlastne som na tú pozíciu nejak tak svojvoľne zabudol.

Polhodina je rozdiel

NOC sa skončila. Ja som si poležal pár dní doma s chrípkou v posteli, vďaka čomu som mal možnosť spomenúť si na svoj spontánny self-záväzok, stať sa súčasťou Digital tímu. O pár dní neskôr som zavolal Maťovi Horváthovi a 13.12.2016 sme sa prvý krát stretli. Mali sme sa stretnúť už týždeň predtým, ráno o 8:30. Nie o 9:00. Áno, nechal som čakať senior manažéra a zároveň vtedy bol-by-som-rád-keby-budúceho šéfa v maličkej neformálnej miestnosti a prišiel som na to až pár minút pred deviatou, keď mi to pripomenul Outlook. Prvý dojem ako lusk…

Našťastie, Maťo mi dal druhú šancu. Ja som si dal pripomienku na pripomienku a už som to nezmeškal. Stretnutie to bolo naozaj dobré. V podstate taký neformálny pohovor a ako sa neskôr ukázalo, bol veľmi dôležitý. Maťo mi dal challange otázkou, prečo ja, študent HR sa chcem zaoberať prácou s webmi a online marketingom. Samozrejme, že odbor štúdia človeku automaticky nepredurčuje určitú životnú dráhu. Ale v mojom prípade to je teda nie že odklonenie sa, ale regulérna ľavotočivá šikana od oblasti odboru štúdia. Našťastie sa mi Maťa podarilo presvedčiť o mojej motivácii vstúpiť do online sveta a zo stretnutia sme odchádzali s dohodou, že o dva týždne sa mi ozve so zadaním úlohy. Bolo to pár dní pred Vianocami, takže keď sa mi Maťo neozval do tých dvoch týždňov, veľkú vedu som z toho nerobil. Pokojne som porobil skúšky (:D), pobalili sme vianočné darčeky a pustili si „driving home for christmas“.

Náhodné stretnutie

Aby toho klišé nebolo málo, tak sa do tohto príbehu zapojila náhoda. Medzisviatočnú návštevu rodiny obohatila náhodná diskusia o eshopoch, WordPresse, weboch, a tak podobne, s rodinným známym, ktorý sa ma spýtal, či by som mu vedel pomôcť s tvorbou eshopu. V tom čase som nemal ani len potuchy  v akom stave je tento web a WordPress rozhranie som nevidel viac než rok. No a práve tento náš rozhovor bol dôvodom, prečo som sa na druhý deň prihlásil do admina a začal sa znovu zoznamovať s užívateľských rozhraním WordPressu. Vypol som WooCommerce, ktorý tu smutne bežal naprázdno a cez ktorý nebol vykonaný ani jeden obchod. Vybral som si tému vhodnú pre blog, pohral som sa s dizajnom a základ webu som mal hotový. Jednoduché, však?

Aby to však také jednoduché nebolo. Hneď na druhý deň som zo zdrojového kódu webu vymazal časť kódu, ktorú moje „skúsené“ programátorské oko považovalo za zbytočné a stránka mi padla. Ale padla tak, že ani 404ka sa neukázala. Bola proste dead. „Si sa dohral kamoško“, smial sa mi taký ten malý diablík na mojom pleci a maličkými vidlami mi pichal do ucha. Noc strávená pri PC.

 

Už som aj písal mail hostingu s prosbou o pomoc, kdež tu zrazu, sám najväčší Google, zas raz odvrátil katastrofu. Podarilo sa mi nájsť návod na manuálne nastavenie defaultnej témy webu cez ftp. To v praxi znamenalo asi toľko, že som si musel spomenúť ako sa prihlásiť na server, na ktorom je môj web nahratý a potom, pekne krok za krokom, som vykonal daný akt resetu. Keď mi na druhý deň ráno pracovník supportu z hostingu písal, že či som to už opravil, pretože jemu sa web zobrazuje normálne, vedel som, že prvá kríza môjho digitálneho života je zažehnaná. To, že sa bude opakovať ešte niekoľkokrát, som však vtedy netušil.

Prvý blog a veľa učenia, ktoré nikdy neskončí

Po vzkriesení bol web stále prázdny. Dobrým zvykom býva predstavenie seba samého. Tak som napísal článok o tom kto som a čo robím. Článok, ktorý práve čítate, je tak trochu doplnením a zmenou istých informácií v tomto prvom článku. Samé články všade…

V tom čase som ešte svoj web nijako nepropagoval. Prácu na ňom som bral ako zdroj učenia a sebarealizácie zároveň. Ako písať tak, aby sa to dobre čítalo a zároveň kamošilo s indexovaním Google robotov. Čo sledovať v Google Analytics a ako. Taktiež som sa veľa učil o UX a UI, čo ma baví a zároveň je to pre moju terajšiu pozíciu aj dosť potrebné.

Pre niekoho banality, pre mňa to boli hodiny strávené čítaním množstva obsahu na nete a využívaním metódy pokus-omyl, často v opačnom poradí, niekoľko krát za sebou a stále dokola. Vďaka tomu som sa však dostal k množstvu skvelých webov o zaujímavých ľuďoch (truban.sk, heroes.sk), online marketingu (kamilaujesky.com), webdizajne a UX (blog.invisionapp.com), o samotnom blogovaní a písaní a našiel som niekoľko užitočných online tool-ov a zaujímavých prednášok.

Zatiaľ najdôležitejšia prezentácia, ktorú som robil

Tento môj veľkolepý vstup do digitálneho sveta prebehol počas januára a zároveň počas čakania na spomínanú úlohu od Maťa Horvátha. Ten sa mi už odvtedy neozval… Ale nebola to taká dráma, lebo sa mi ozval Laco Kováč, manažér eSales v Telekome. Zadal mi úlohu zanalyzovať web produktu EASY karty a pozrieť sa na silné a slabé stránky a dať návrhy na zmeny webu a online komunikácie.

Musel som si uvedomiť, že okrem webového dizajnu a UX sa musím sústrediť aj na SEO danej stránky a navrhnúť opatrenia na zvýšenie konverzii a celkového predaja produktu. Zahryzol som sa do toho počas jedného víkendu a moje postrehy a návrhy som vložil do prezentácie, ktorú som nasledujúci utorok chalanom odprezentoval na spoločnom meetingu.

Bolo to 31.1.2017. V to ráno som išiel do práce ako part-time support a poobede som z práce odchádzal s prvým full-time jobom v mojom živote. Na ten deň nikdy nezabudnem. Maťovi sa, podľa jeho slov, moje návrhy páčili a odhadol, že fitnem do ich tímu. Vyslovil sa, že nieje na čo čakať a keď som ja s tým okej, tak ma berú. Ja som s tým bol viac než okej!

#ničniejenemožné

Webový dizajn, eshopy, grafika, copywriting, programovanie (v soft verzii, ale nie na dlho!) a online marketing boli dlho mojou free-time aktivitou, niečo, čomu som sa venoval len pasívne, ale o to viac aktívne. Jednoducho ma to bavilo. No a tak som to skúsil. Išiel som na to síce trochu obkľukou, ale trafil som sa.

Týmto svojim príbehom som vám chcel ilustrovať, že to „choď si za svojim“, „rob to čo ťa baví“ alebo „nič nie je nemožné“ naozaj platí. A netreba na to až tak veľa. Stačí zapojiť hlavu, použiť zručnosti, vypiť nejaký ten liter kávy (najlepšie nie naraz!) a hlavne, spraviť rozhodujúci krok. Nebáť sa. Ja som na základe svojpomocne nadobudnutých znalostí a skúseností prezentoval návrhy na redizajn webu silného a zaujímavého produktu veľkej spoločnosti pred senior manažérom a manažérom, ktorých pracovné skúsenosti dávajú v súčte rokov viac, ako ja dýcham vzduch tohto sveta. A predsa to boli dobré návrhy a oni ich ocenili.

Niekedy sú vaše sketche lepšie ako ste si mysleli, aj keď kreslíte tie pôdorysy budov len preto lebo vás to baví. Tie nápady na marketingové copytexty , ktoré vám napadnú cestou zo školy môžu byť naozaj úspešné a firmy by za ne radi platili. Máte riešenie problému, s ktorým ľudia denne žijú a nemuseli by? Možno je to biznis plán úspešného start-upu. Máte to len vo svojich rukách. A nezáleží na tom či študujete, čo študujete, či a kde pracujete alebo kde žijete. Ak začnete aktívne pracovať na tom, aby ste v živote robili to čo vás baví, raz tomu tak bude. Viac k tomu nie je čo dodať. Už je to aj tak dlhé.